reklama

Moja najväčšia túžba

Pomaly som si vykračovala po ulici, nepozerajúc sa pred seba. Mala som hlavu plnú nezmyselných myšlienok. Ani neviem prečo som sa zrazu pred seba pozrela, ale zrejme to tak malo byť . . .

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Takto to bolo, kým sme boli spolu.
Takto to bolo, kým sme boli spolu. 

Zbadala som niekoho, kto odišiel z môjho života už veľmi dávno. Viac než desať rokov som ho nevidela a zrazu sa z čista jasna objaví predo mnou . . . môj otec. Nemohla som veriť vlastným očiam a vlastne som si ani nebola celkom istá, či je to naozaj on. Po toľkých rokoch.

Ani neviem prečo, ale nechcela som, aby ma videl. Sklonila som hlavu, keď prechádzal okolo mňa. Ani si ma nevšimol. Nepremýšľala som nad tým, čo robím. Srdce mi bilo ako splašené a ja som sa otočila a šla za ním. Chcela som vedieť kam pôjde. Bola som taká zvedavá, kde bol celý ten čas. S kým bol a čo robil. Myslel aj on na mňa tak veľmi ako ja na neho? Chýbala som mu aspoň trošku? Akoby počul moje myšlienky . . .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zastavil a otočil sa. Nemala som možnosť niekam sa skryť. Môj pohľad ma musel prezrádzať. Spoznal ma. Po toľkých rokoch, veď som sa neuveriteľne zmenila. Nedokázala som pochopiť ako ma mohol spoznať. Možno to bolo tým mojím pohľadom. Dlho sme sa na seba len pozerali. Zdalo sa mi, akoby to bola celá večnosť. Zrazu nič okolo nás neexistovalo. Nebolo nič, len my dvaja . . . a celá večnosť okolo nás. A predsa nie. Nebola tu večnosť, aby sme sa na seba mohli pozerať. On nemal čas.

Dlhšie som to nezvládla a hodila som sa mu do náručia. Čo na tom, že som ho desať rokov nevidela. Teraz sme boli blízko pri sebe a ja som mala pocit, akoby som sa ocitla v siedmom nebi. Koľko krát za tú dlhú dobu som chcela práve toto. Vrúcne objatie . . . no ani to nemalo trvať večne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z krásnych pocitov ma vytrhlo zvonenie môjho mobilu. Nezaujímalo ma kto mi volá, len som chcela vypnúť to príšerné zvonenie . . . až som si uvedomila, že to zvoní môj budík.

Spíme, aby si naše telo oddýchlo. A rovnako naša duša a myseľ. Niekedy ani netušíme, ako veľmi po niečom túžime. Myslím si, že tieto túžby sa nám často objavujú v snoch. Túžby, strach,či obavy zo života. Ja som snívala o tom, po čom už roky túžim. Snívala som o svojom otcovi, ktorý dávno odišiel, no už nikdy sa nevráti. Môj otec totiž zomrel. 

Zuzana Martvoňová

Zuzana Martvoňová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Len sa snažím šťastne existovať vo svete, ktorý ma obklopuje a robiť niečo, čo ma napĺňa a baví. Zoznam autorových rubrík:  Stalo sa . . .VzťahySpieva sa . . .Trošku som sa zamyslelaAj toto sa mi staloLen také bla bla bla . . .Moje tajomné fantázieLiterárne pokusyOddychOutdoorMoja troška poézieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu